U nás by sa mali stretávať všetci

 

Damas Gruska (1962) vyštudoval matematiku a informatiku na Univerzite Komenského a Karlovej univerzite. Okrem odborných časopisov publikoval v denníkoch SME, Pravda a časopisoch Domino fórum, OS, InZine. Pracuje ako vysokoškolský učiteľ, vo voľnom čase sa venuje popularizácii vedy, voľnej publicistike a najnovšie šéfredaktorovaniu K&S.
FOTO - K&S

 

O novom slovenskom mesačníku K&S sa zhovárame s jeho šéfredaktorom Damasom GruskomV najbližších dňoch pribudne na Slovensku nový kultúrny časopis. Mesačník K&S (knihy a spoločnosť), ktorý vydáva *FAN studio, bude vychádzať na šestnástich stranách v novinovom formáte. Tesne pred štartom tohto periodika sme sa zhovárali s jeho šéfredaktorom DAMASOM GRUSKOM.

 

Slovko kniha v názve vášho časopisu asi väčšinu ľudí orientuje "literárnym" smerom. Ako by ste definovali zámer K&S a jeho pozíciu v ponuke slovenských kultúrnych periodík?

"Literatúra, či presnejšie to, na čo má angličtina výstižnejší termín fiction, tvorí len veľmi malú časť knižnej produkcie. Našou ambíciou je, aby sa v K&S písalo o všetkom, o čom vychádzajú knihy. Tým sa prakticky neobmedzene otvára okruh tém. Knihu chápeme ako komunikačné médium - reflexia kníh či tém, ktoré prinášajú, je priestor, kde sa môžu stretnúť predstavitelia najrôznejších profesií. Toto neposkytujú literárne, umelecké, odborné, generačné či politické časopisy."

 

Neobmedzený okruh tém predpokladá primerane široký okruh autorov. Kde ich budete nachádzať?

"Autormi by mali byť odborníci z tej-ktorej oblasti, ktorí dostanú priestor predstaviť širšej verejnosti seba i odbor, v ktorom pracujú. Ambíciou K&S je teda byť interdisciplinárnym časopisom v najširšom slova zmysle. Chceme, aby sa na jeho stránkach stretávali všetci."

 

Kto sú tí všetci?

"Všetci, čo aspoň raz do roka strčia nos do kníhkupectva. Všetci, ktorí veľa z kníh, ktoré tam uvidia, možno ani nikdy nevezmú do ruky, ale radi si o nich prečítajú - a to od niekoho, kto podobných kníh už zopár prečítal."

 

Kde ste našli inšpiráciu vydávať mesačník, ktorý chce využiť knihu ako prirodzené komunikačné médium?

"Inšpiráciou nám určite bol The New York Review of Books, hádam najprestížnejší a najvplyvnejší kultúrny časopis. Formálne je postavený na písaní o knihách, no sú to viac eseje než recenzie. Čítajú a píšu do neho všetci - umelci, vedci, politici. A nielen americkí. Ako hovorí Timothy Garton Ash: Kto chce osloviť európsku inteligenciu, píše do NYRoB."

 

Aká bude obsahová skladba časopisu, ktoré žánre budú dominovať?

"Hlavným bude esej-recenzia o viacerých, nejakým spôsobom príbuzných knihách. Má ich zaradiť do širšieho kontextu, knižného, ale i mimoknižného. To je základný rámec, ktorý sa dá poňať veľmi rôzne - v prvom čísle máme esej o teologických knihách, ale aj o kuchárskych."

 

Mesačník K&S bude vychádzať v novinovom formáte. Je to zámer, vyjadrujúci vašu predstavu o korešpondovaní obsahu a vizuálnej stránky, alebo to má aj iné dôvody?

"Veľká plocha umožňuje výrazný grafický prejav, vynikajúcu prácu tu odviedla Jana Sapáková pri návrhu vizuálu, ktorý evokuje knižné zameranie časopisu a nepotláča ani textovú, ani obrazovú časť. Druhý dôvod je dlhodobá perspektíva. V budúcnosti uvažujeme o zväčšení rozsahu či periodicity, ale i tom, že sa možno raz stane prílohou niektorého denníka, čo je v zahraničí bežné, a zvýši sa tým jeho kultúrny dosah. Toto všetko hovorí pre novinový formát."

 

Čo dnes treba na vznik a vydávanie nekomerčného periodika?

"Asi by som mal začať peniazmi, ale musím iným - na vydávanie časopisu v prvom rade treba chuť, nadšenie, osvieteného vydavateľa a odvahu. Ani bez peňazí to nejde. K&S nevychádza ani na kriedovom papieri a ani v drahej väzbe, navyše moderná technika zlacňuje redakčné náklady na minimum, ale aj tak časopis nie je schopný existovať bez podpory. Na druhej strane, celoročný príspevok pre jedného čitateľa je len zlomkom toho, koľko je štátna dotácia na jeden lístok do opery."

 

A čo vám chýba?

"Najviac taká finančná istota, aby sme mohli ponúknuť časopis abonentom, ktorí všade tvoria základ čitateľskej obce. Aby sa tak mohol dostať ku každému, kto oň stojí. Mohli by sme tak zvýšiť náklad a znížiť závislosť od vonkajších finančných zdrojov."

 

Aké máte najväčšie prianie pri vašom, so zreteľom na slovenské pomery na knižnom i časopiseckom trhu, predsa len odvážnom štarte?

"Najviac si prajeme čitateľov. A dobrých autorov. Možno naivne, ale verím, že ak sa toto podarí, máme vyhrané."

 

(Sme, 4. 9. 2004, Alexander Balogh)

 

 

 

Dvadsať autorov hodnotí knihy

BRATISLAVA - Takmer dvadsať autorov rôznych generácií, vzdelania a vyznaní analyzuje knihy v novom mesačníku Knihy a spoločnosť. Prvé číslo vyšlo tento týždeň. Nájdeme v ňom recenziu na knihu Maxima E. Matkina Láska je chyba v programe, úvahu o kuchárskych knihách, o sérii publikácií Jána Kalinu, o psychiatrických námetoch o knihách ženských autoriek a ďalšie texty. Napísali ich hudobný skladateľ Ilja Zeljenka, sociologička Zuzana Kusá, maliar a sochár Laco Teren, literárny vedec Vladimír Petrík a ďalší. (jen)

 

(Pravda, 11. 9. 2004)

 

 

 

K & S


Šéfredaktor Damas Gruska
Vydavateľ Ing. Frederik Nemeth, *FAN Studio, 16 strán

Náš mediálny trh absolvoval prednedávnom sériu prudkých pohybov. Výsledkom jedného z nich je vznik nového časopisu K & S, čo je skratka pre mesačník Knihy a spoločnosť.

"Veríme, že tu ešte stále žije dosť ľudí, ktorí knihy píšu, vydávajú, čítajú, premýšľajú o nich a občas o nich čo to i napíšu. A navyše veríme, že o ich myšlienky bude záujem," píše v úvodníku prvého čísla šéfredaktor. Snaha o vytvorenie ďalšieho periodika o knihách v krajine, v ktorej sa najviac časopisov zaoberá literatúrou, je rozhodne ambiciózna. Čím je práve K & S iný? Má novinový formát, príjemnú grafickú úpravu a namiesto recenzií stavil na eseje, ktorých autormi sú rovnako ľudia z literárnej brandže, ako i vedci a umelci. Každý píše o "svojich" knihách, ktoré sa dajú momentálne kúpiť v obchodoch.

V debutovom čísle nájdete text literárneho historika Vladimíra Petríka o sérii kníh humoristu Jána Kalinu, psychiater Ivan Žucha uvažuje o troch publikáciách z jeho odboru, sociologička Sylvia Porubänová si všíma "mrazivé ženské spovede" z pera dvoch českých autoriek, filozof Ján Rybár píše o preklade diela amerického kolegu Daniela Dennetta, výtvarník Laco Teren rozoberá fenomén úspechu anglických kuchárskych kníh atď.

V zozname autorov zatiaľ figurujú väčšinou známe mená, no šéfredaktor sľubuje vytvorenie "spoločného publikačného priestoru pre slovenskú inteligenciu" bez odborných či generačných vymedzení, snahu "samu sebe ju predstaviť", ale najmä "posilniť jej sebavedomie". (her)

 

(Sme, 20. 9. 2004)

 

 

 

K & S

„Tak ako veríme, že neexistuje kniha, ktorá by nemohla byť inšpiráciou pre zaujímavú esej, rovnako hádam nie je téma, ku ktorej by sa nedala nájsť kniha,“ píše v úvode nového časopisu K & S (Knihy a Spoločnosť) jeho šéfredaktor Damas Gruska. Časopis má potenciál priblížiť sa aj čitateľom, ktorí sa neradia medzi knižných fetišistov. Zoznam prispievateľov neohraničujú literárni kritici a vedci. Jeho hranice, ak nejaké má, sú tekuté. Začínajú sa u psychiatra a končia u spisovateľa. V K & S sa nachádza stručný prehľad čerstvých titulov z jednotlivých vydavateľstiev, ale výnimočnosť časopisu je ukrytá inde než v izolovaných recenziách, i keď tie sa sem tiež zmestia. Čaro K & S je v esejach, ktoré zasadzujú viacero titulov do spoločného kontextu a súvislostí, raz automaticky, častejšie, ale objavne.
Napríklad v texte Invázia žien sa autorka cez aktuálne tituly od štyroch ženských spisovateliek venuje súčasnej ženskej literatúre. Komerčne úspešné literárne mená nespája geograficky, na základe ich veku alebo tematicky. Všíma si širší záber - literárne "hviezdy" súčasnosti, ktorých texty neoslovujú iba úzko vymedzený čitateľský okruh, ale aj širokú verejnosť. Sú bestsellerové a talentované, zručné a provokujúce. Nezostaňme iba pri ženách, i keď K & S im venuje aj ďalšie strany. Text nazvaný Svetom obchádza strašidlo nihilizmu sprostredkúva zážitok, aký možno zažiť pri simultánnom čítaní dvoch autorov, ktorí sa asi za jedným okrúhlym stolom nestretnú. Francúzsky filozof André Glucksmann a americký finančník George Soros. Keďže ich tituly Dostojevskij na Manhattane (s podtitulom Eseje o globalizovanom nihilizme) a Bublina americkej nadvlády (s podtitulom Ako napraviť zneužitie americkej moci) pôsobia na autorku ako pozvánka k okrúhlemu stolu, vytvorila ho aj na hranatých stranách K & S.
Rozsah šestnásť strán znesie prekvapivo veľa, napríklad aj zábavné postrehy o kuchárskych knihách, esej o krízovom stave kresťanstva alebo humore v dielach Jána Kalinu. Zámer uchopiť knihu ako médium je šťastne zvolenou cestou. Akčnou a súčasne rozjímavou. (jak)

(Domino Fórum, 13. 10. 2004)

 

 

 

Dve poznámky k stavu slovenského časopiseckého trhu

 

Najprv tá znechutená: po mesiaci neprítomnosti na rodnej hrude sa mi dostalo do rúk "vynovené" Domino fórum, presnejšie torzo toho, čím Domino kedysi bývalo. Je to smutné, ale je to fakt. Vydavateľstvo, ktoré si neváži značku renomovaného týždenníka ani jeho redaktorov a z jeho čitateľov si robí bláznov, si nezaslúži čo i len obsmŕdať v slovenskom už beztak chátrajúcom intelektuálnom pitvore. Obsadenie zrekonštruovanej redakcie Domina "odborníkmi na slovo vzatými" a nenápadnú názorovú piruetu o 180 stupňov totiž inak ako výsmechom čitateľov nazvať nemožno. Obmenené "Domino" po novom roku zrejme už definitívne skrachuje a nebude ho žiadna škoda: precíznosť, názorová vyhranenosť a schopnosť pohľadu z odlišných perspektív - vlastnosti, ktoré sme si na niekdajšom Domine tak vážili, sa rozpustili v guláši tuctovosti, ktorá už neobohacuje, ale skôr ubíja.

A teraz tá optimistickejšia. Už sa neviem dočkať, kedy si v niektorom z pražských kníhkupectiev kúpim v poradí už druhé, októbrové číslo nového slovenského mesačníka K&S (Knihy a spoločnosť) a naduto ho potom roztvorím v "tramvaji" či metre. Pod šéfredaktorským vedením Damasa Grusku sa rodí časopis, z ktorého sa pomaly stáva nevyhnutné čtivo ľudí zaujímajúcich sa o knihy zo všetkých strán. Snáď je to aj nebývalou koncentráciou schopných autorov - septembrové číslo som si vyslovene užíval a podľa webstránky sa v tom októbrovom môžem tešiť na recenzie nových judaistických, feministických, dietologických knižiek, pojednanie o Berďajevovi a novej štúdii Umberta Eca, Jana Sokola... Ako čitateľ držím palce a ako člen lístie crew závistlivo monitorujem ďalšiu situáciu.

 

(www.zionmag.cz)

 

 

 

Literární časopisy

 

K přečtení

 

Knihy a spoločnosť

Od září v Bratislavě vychází měsíčník Knihy a spoločnosť. Černobílý časopis novinového formátu (ale na tuhém papíře, kterým připomíná svůj vzor, The New York Review of Books) je rozsahem 16 stran skromný, avšak elegantní grafikou a jasnou koncepcí ambiciózní. V prvním plánu nabízí rychlou orientaci ve vybrané produkci slovenských a českých nakladatelství: na bočních vertikálách jsou zobrazeny obálky a údaje o recenzovaných knihách, poslední strana nabízí hned tři knihkupecké žebříčky. Je tu však i druhý plán: většinu časopisu zabírají celostránkové texty, psané většinou odborníky, ovšem přístupně, s chutí, čtenářsky. Obvykle uvádějí ne jednu, ale dvě až šest knih, jež spolu přirozeně souvisejí: mají téhož autora (např. Jelinek, Berďajev, Lorenz), autory se společnou zkušeností (mladé světové prozaičky, zpovědi žen), společnou tematiku (od přistěhovalectví přes budování zahrad až k sociálnímu státu), adresáta (knihy pro děti, knihy o hubnutí) či záměr (knihy popularizující vrcholnou vědu). K&S se neomezuje jen na slovenské a české tituly (v říjnovém čísle je např. esej o pěti anglických kuchařských knihách), reflektuje tituly výlučné i bestsellery (např. Matkinovu prózu Láska je chyba v programe). Čistě názorové texty či rozhovory jsou v menšině, prvořadá je informace a zřetelný (a přitom někým garantovaný) kontext. Tedy náročný čtenářský servis, jaký česká periodika dosud dělat neumějí nebo nechtějí. Doufejme, že se K&S brzo začne prodávat i v Praze, že si ho všimnou též české knihovny a že přežije.

(Lidové noviny, 20. 11. 2004, Daniela Iwashita)

 

 

 

Sen o K&S v krajine bez sna

 

Večery sa predlžujú. Tretie číslo mesačníka K&S (Knihy a Spoločnosť) ponúka šancu zaplniť ich a nepokaziť si žalúdok.

Ľubomír Tomáška galileovsky galantne naznačuje, že za terapeutické klonovanie ani geneticky modifikované organizmy netreba ani teraz nikoho upaľovať či preklínať. Uvádza nás do Tretej kultúry Johna Brockmana a jeho all-stars tímu. Zvlášť vydarený je obraz "mladého muža s dokonalým účesom a titulom sociológ", ktorým sa esej začína a končí (Michal Vašečka?).

Varovanie Zuzany Kusej pred zbožšťovaním našich reforiem chápem. Človek naozaj nie je stroj na zarábanie peňazí. Tým, ktorí si myslia, že je (I. Mikloš, R. Zajac, Ľ. Kaník, P. Janík, a, samozrejme, občas aj moja manželka), navrhujem v tom nebrániť, ale iba v prípade, ak sa s nami lenivými podelia (50 na 50?).

Monika Vrzgulová konštatuje, že základné historické dokumenty vydávajú mimovládne organizácie. Lenže, kto iný by mal? Občas mimo, sú ešte aspoň trochu vládne. A najmä, buďme už konečne uvedomelí a uznajme, že peniaze sú potrebné pre veľké stavby kapitalizmu (Slotovské kiabagre sa bez nafty nepohnú, cena 36 Sk za liter, K&S stojí polovicu, čo je vlastne malá výhra).

Oľga Gyárfášová píše o veľkých dejinách, prefiltrovaných človečinou obyčajných životov. Oľga má cit pre pozíciu pešiakov na šachovnici. Sú dušou hry, vojen a každodennosti. Rozmýšľanie o fotografii Moniky Mikušovej nastoľuje veľa otázok (napríklad prečo fotografuje Karol Kállay). V eseji O architektúre (Martin Mašek) sa oplatí prečítať si o "prenose elitnej kultúry medzi masy" v podaní Umberta Eca (je to fuška, prenos aj Eco). Obyčajný rasizmus jedného drzého pasociológa dostal, čo mu patrí, v eseji Eleny Kriglerovej a Jany Rybovej.

Elfride Jelineková je donaha odhaleným "nóbl objavom" Anny Gruskovej. Už viem, prečo Jelineková priťahuje iba tvrdé, ale poctivé nátury. Jelinekovsko-palkovskú realitu, na stupnici tvrdosti s číslom 12, vyvažujú božsky čarovné snové záhrady Sone B. Karvayovej s mäkkými vankúšmi.

Záver je hostinou pre knihomoľov (recenzie na knihy Léta utopie, Triedni nepriatelia, Nenapísaný román, Sny jako řeč duše, Smrt Západu, Krajina bez sna a ďalšie, a aj naši konzervatívni priatelia ich napísali pekne). Bez rozhovoru s Fedorom Gálom by november nemal tú pravú šťavu. Dve otázky: Pôjde Fedor predsa len nakoniec do Indie? A prežijú autori rozhovoru a celého projektu Damas Gruska a Martina Nemethová rok 2005?

Aj v krajine bez sna snívam. O tom, že sa raz zobudím v súkromnej rajskej záhrade Sone B. Karvayovej a pochopím, ako medzi sebou komunikujú bunky a Mikuláš Dzurinda s Táňou Rosovou. Snívam, že K&S raz bude mať toľko strán ako bombajský telefónny zoznam. A, samozrejme, bude platiť honoráre ako The New York Review of Books. A už z diaľky bude hrať farbami ako Anthropos.

 

(Sme, 23. 11. 2004, Michal Ač)

 

 

 

Nová slovenská revue K_&_S

 

Od září vychází na Slovensku pozoruhodný měsíčník Knihy a spoločnosť (zkráceně K_&_S). Inspiroval se americkým The New York Times Review of Books, což je patrné na formátu, stylu psaní i výběru témat. Tiskne zejména velké eseje o kultuře, vědě a politice, souhrnné recenze o několika publikacích na podobná témata (vedle slovenských tu běžně recenzují také knihy vydávané v češtině). Všechna dosavadní čísla stála za přečtení, ukázala úctyhodnou sílu slovenské kulturní publicistiky, zocelené letitým soubojem s mečiarismem. Časopis této třídy v Česku nevychází, příklad K_&_S by mohl inspirovat. Bibliografie prvního ročníku je k vidění na webové stránce www.fan.sk/kas.

mík

(Dějiny a současnost (kultúrně historická revue), 1/2005)